Topkek je muffin po turecký. A možno je to mnou, ale nepoznam skutočne nikoho kto by muffiny rad nemál. A rovnako mi napadne len veľmí malé množstvo ľudí, ktorí by hry z Artotztky nemalí radi. Samozrejme možeme povedať, že existuje istá skupina ľudi ktorí sa muffinom vyhýbaju kvôli alergiam, či dietam. Takých ľudi však rozhodne nie je veľa. A rovnako sa podľa mna nájde aj veľmi málo ľudi ktorí by si nezahrali Republia Times, ktorá bližšie predstavuje okolie Papers, please.
Klasický Topkek
Hra samotná sa odohráva pri výbere článkov a utŕžkov ktoré ako redaktor chcete, alebo nechcete publikovať. Správy pochádzaju z dvoch súdkov: Jeden typ správ je ovplývneny totalitným režimom v krajine a je čisto propagačný, druhý je zase objektívny. Prečo by ste publikovali niečo tak nepravdivé, hnusné, či nezaujímavé pre ľudi na čítanie? Jedným zo stimulov má byť držanie vašej rodiny v zajatí a to ako sa majú závisi na tom čo píšete, vydávate a aké rozhodnutia prijímate. Mechanika hry je veľmi jednoduchá a krásna: mate balancovať medzi popularitou časopisu a dôverou vlády. Články ktoré by verejnosť zaújali a sú pravdivé, často uberú body z vládnej lojality a tie ktoré po vás chce pisať vláda, sú nezaujímave. Navyše by ste nemali zabúdať na hrdinovú rodinu...
Atmosferická grafika
Impresia priatelia. Jednoduchá no tak silná, že po istom čase hry (a ak ma človek dostatočnú empatiu voči vymýslenej postave ako ja :) dokáže hra navodiť silné pocity toho ako sa ten človek cíti a presne v tomto bode napomáha celkovej mechanike aj grafické zladenie Republia Times. A ajkeď je tento muffin o niečo viac trpký a rozmerovo menší než Papers, please, pekárove kvality zostavajú rovnakými...
Takže ano, určite hrať!
Žádné komentáře:
Okomentovat