sobota 15. listopadu 2014

One Minute to Midnight - analýza hry

Spojme tvorcu Georga Inca, jeden nápad, jednu súťaž, revolúciu, pomerne jednoduchú grafiku a hernú mechaniku a dostanete výhercu súťaže Get Into Games Challenge 2014, ktorú každoročne vyhlasuje Edge Magazine v spolupráci s Unity. Táto hra z Veľkej Británie púta nielen svojou hrateľnosťou, ale aj nápaditosťou a vtipom. Hra patrí do žánru Real Time Strategy (RTS) a je prístupná online


Na začiatku hry sa presúvame do roku 2029, keď je svet na pokraji úpadku a jedinou možnosťou ako predísť absolútnemu chaosu je získať ako vodca politického hnutia na svoju stranu celú spoločnosť. V úvode hra ponúka malý a prehľadný návod k ovládaniu a princípu hry. Po zoznámení sa s herným mechanizmom hráč rozbieha vlastnú revolúciu za boj proti nezamestnanosti, chudobe a nešťastiu, čo nám hneď v úvode naznačuje povzbudzujúci text „You are going to change the world“ (Práve ty zmeníš svet).



Mechanika hry je pomerne jednoduchá. Hráč obsadzuje budovy svojimi prívržencami až kým neobsadí celé mesto. Úvodným kliknutím myši si hráč zvolí budovu, z ktorej bude šíriť svoju ideológiu. Z tej potom pomocou ťahania myši presúva svojich prívržencov do okolitých budov a snaží sa ovládnuť budovy súperov vyšším počtom protestantov. Pri úspešnom obsadený sa budova zafarbí na oranžovo. Do ďalšieho mesta sa hráč dostáva po „zafarbení“ všetkých budov svojou farbou, čo značí víťazstvo a podmanenie si celého mesta. Hráč týmto spôsobom postupuje z mesta do mesta a postupne sa objavujú aj ďalšie budovy ako letisko, vysielač alebo metro. Každá z nich má svoju osobitú funkciu a sú dôležité zo strategického hľadiska, pretože pomocou nich má hráč väčšiu šancu získať moc a vplyv nad ostatnými obyvateľmi. Ak si hráč podmaní budovu letiska, vyšle do mesta lietadlo, ktoré náletmi získava budovy na jeho stranu, vysielač zas ovplyvňuje ľudí, ktorí prechádzajú okolo neho a podmanenie metra znamená pre hráča veľké množstvo prívržencov, ktorí sa množia podstatne väčšou rýchlosťou. S ďalšími úrovňami hry pribúdajú aj ďalšie ideologické skupiny, a tak sa môže stať (a aj sa stane), že hráč súperí o priazeň obyvateľov nie len s jednou, ale s viacerými politickými skupinami. Po určitej dobe hrania sa hra samovoľne zrýchľuje, čo nám prezradí veľký blikavý a pomerne rušivý nápis cez plochu hry a hráč musí zvýšiť svoju pozornosť a reakcie.

Vizuálne je hra pomerne jednoduchá. Každá úroveň začína pôdorysom mesta s rovnakými bezfarebnými budovami (až neskôr pribudnú iné budovy ako letisko, vysielač, metro). Ľudia prichádzajú do mesta z otvorov na dvoch protiľahlých stranách pôdorysu. Tí postupne vstupujú do budov a pridávajú sa tak k rôznym ideológiám. Vstupom ľudí do mesta vstupuje do hry aj farba a hra pôsobí živšie. Ovládanie je tiež veľmi jednoduché, na všetko postačí myš. V pozadí hrá klasická hudba mierneho tempa, no pri hraní sa objavujú zvuky sirén, rozbitého skla a ľudskej vravy, ktoré evokujú reálne mesto počas revolúcie. Naratív v hre tvoria texty, ktoré sa hráčovi objavujú medzi jednotlivými úrovňami hry. Sú to informácie o fiktívnej politickej situácii, v ktorej sa ľudstvo momentálne nachádza a v ktorej hráč rozpútal revolúciu, a zároveň povzbudenia smerované k hráčovi o správnosti jeho konania a ideológie, ktorá je tá jediná správna.

Z môjho pohľadu vydarená takmer-paródia na revolúciu, ktorá poukazuje bezhlavú túžbu po moci. Prednastavené texty objavujúce sa medzi levelmi hráča neúnavne uisťujú o správnosti jeho konania a existencii zla, ktoré predstavuje všetko, čo sa nezhoduje s jeho názormi. Hráč pritom ani netuší, za aké názory to bojuje, a akú ideológiu tak horlivo šíri. Tento dojem podčiarkuje zvýšenie tempa hry, ktoré po čase nastane, kedy hráč už len bezmyšlienkovite presúva akési čísla z jednej budovy do druhej. S jednoduchosťou a trefne poukazuje na to, čo veľakrát nastane pri podobných situáciách v reálnom živote. Alegoricky naznačuje, ako ľahko sú ľudia ovplyvniteľní či už médiami, alebo šikovnou propagáciou, a ako ľahlo sa dá niekto zmanipulovať aj bez toho, aby vedel v čo vlastne verí. Sám autor v rozhovore pre Edge Magazine naznačil, že hra je založená na „irónii protestu ako sile dobra“ a upozorňuje na "nebezpečenstvo populizmu a reakčného myslenia“. [1] Cieľom tejto virtuálnej revolúcie sa tak ľahko namiesto zachovania určitého dobra a poriadku môže stať iba samotné víťazstvo, dokázanie určitej prevahy a sily, s iba chabým tieňom pôvodnej myšlienky. 

[1] EDGE STAFF. Stylish realtime strategy One Minute to Midnight is the winner of this year's Get Into Games Challenge. edge-online [online]. 31.júl 2014 [cit. 2014-11-14]. Dostupné na: 
http://www.edge-online.com/news/stylish-realtime-strategy-one-minute-to-midnight-is-the-winner-of-this-years-get-into-games-challenge/

Žádné komentáře:

Okomentovat